Embed
Embed
Z aktuálnej i nedávnej tvorby Romana Biceka je zrejmé, že sa zaujíma o kultúrne, spoločenské a politické dianie a je zorientovaný v humanitných disciplínach.
Tematicky sa Bicek dotýka fenoménov ako extrémny nacionalizmus, xenofóbia, kolonializmus, narcizmus, sexizmus, mačizmus, stereotypné predstavy o iných či stotožňovanie sa s vlastným stereotypným obrazom, predstieraný záujem o ekológiu, absencia sebareflexie, vyprázdnenosť a banálnosť masmediálnych obsahov a reklamy, problémy kapitalizmu, trhu s umením a postavenia umelca v spoločnosti, vzťah takzvaného vysokého a nízkeho v kultúre, pseudofilozofovanie, či krčmová sociológia a politológia.
Výrazovo autorovu tvorbu charakterizujú kategórie ako expresívnosť, autentickosť, provokatívnosť, bizarnosť, absurdnosť, zámerná infantilnosť a banálnosť, kontrastnosť, škaredosť, grotesknosť, komickosť, irónia, paródia a využívanie alúzií.
Zaujímavý je Bicekov prístup k vlastnej práci a k vlastným dielam, ktoré väčšinou nevníma ako definitívne ukončené, posvätne uzavreté, rámom fyzicky ohraničené artefakty, či nebodaj produkty určené pre trh s umením, ale ako otvorené a prehodnoteniu prístupné štruktúry, ktoré môže sám autor pretvárať, ničiť, alebo používať ich (materiálne) fragmenty na tvorbu nových diel.
Judging from both current and past work of Roman Bicek it’s obvious that he takes interest in cultural, societal, and political events and that he is knowledgable in academic disciplines.
Thematically, Bicek touches upon phenomena such as extreme nationalism, xenophobia, colonialism, narcissism, sexism, machoism, stereotypical ideas about others or identifying with stereotypical images of ourselves, fake interest in ecology, the absence of self-reflection, emptiness and triviality in the content and advertising of mass media, problems of capitalism, the art market and the artists place in society, the relationship of self-appointed highs and lows in culture, pseudo-philosophizing, or pub sociology and politology.
The author’s creations are characterized by categories, such as expressiveness, authenticity, provocativeness, the bizarre, absurdity, intentional infantility and triviality, contrast, ugliness, grotesqueness, comicality, irony, parody and the use of allusions.
Bicek’s attitude towards his own work and art is interesting because he never sees them as completely finished, sacredly concluded artifacts bounded in frames or as products meant for the art market but rather as open structures willing to go through redefinition with the purpose for the author to change them, destroy them or use their fragments for creation of new art pieces.
