Embed
Embed
Výstava je výsledkom dlhodobého skúmania akustiky, priestoru a kameňa. Predstavuje autorský prienik sochárstva a zvukovo-akustického umenia ako spoločnú priestorovú intervenciu v interiéri Novej synagógy v Žiline. Ponúka zážitok zvuku ako výsledok deštruktívnych alebo výstražných procesov spoločne s torzami exotických stavebných mramorov a prefabrikovaných industriálnych nádob organizovaných do kompozície vo vzťahu k danému priestoru a jeho podmienkam.
Na pozadí výstavy je neustále prítomné vedomie, že máme dôvod na znepokojenie, pretože strácame citlivosť na občiansky priestor. Sme konfrontovaní s nerešpektom voči klimatickej kríze, vojne na Ukrajine alebo útokom podnietených nenávisťou k ľuďom, ktorí inak vyzerajú či inak cítia. Výstava je situovaná do pôvodne sakrálneho priestoru, ktorý nesie nezmazateľnú stopu tragickej minulosti židovskej komunity. Avšak skôr sa obracia k industriálnym, sériovým produkčným mechanizmom, ktoré formovali dehumanizačný a environmentálne rozkladný rozmer modernity, s fatálnymi účinkami na bezprostrednú súčasnosť.
The exhibition results from a long-term study of acoustics, space, and stone. It presents an artistic merge of sculpture and audio-acoustic art as a joint spatial intervention that takes place in the interior of the New Synagogue in Žilina. It offers an experience of sound as a result of destructive or warning processes together with the torsos of exotic construction marbles and refabricated industrial containers organized into a composition in relation to the space and its conditions.
At the back of the exhibition is the constant presence of the knowledge that we have no reason to feel worried because we’re losing our sensitivity of public space. We are confronted with a lack of respect towards the climate crisis, the war on Ukraine, or the attack fuelled by hate towards people who look or feel different. The exhibition is situated in an originally sacral space that brings an unerasable trace of the tragic past of the Jewish community. However, it tends to turn more towards the industrial, serial production mechanisms that formed the dehumanizing and environmentally decaying aspect of modernity with fatal effects on the immediate present.