Hrali sme, aby ľudia tancovali; pretože keď tancuješ, cítiš sa ako Boh a nemôžeš zomrieť. (Alessandro Baricco, 1900)

V októbri 2024 uplinuli dva roky od teroristického útoku pred Teplárňou, pri ktorom vyhasli dva nevinné životy a mnohé ďalšie zostali tragicky poznačené. Ako sa kvír komunita vyrovnáva s touto udalosťou? Ako sa dnes cítia LGBTI+ ľudia v krajine, kde sú neustále terčom (nielen slovných) útokov?

Výstava Dancing In the Dark predstavila diela 13 umelcov a umelkýň, ktorí hľadajú odpovede na tieto otázky. Prostredníctvom umenia sa pokúšajú rozprávať o tom, čo je nevysloviteľné, a hľadajú cesty, ako ďalej pokračovať a nachádzať radosť zo života napriek všetkému čo sa okolo deje.

We played so people could dance; because when you dance, you feel like God and you cannot die. (Alessandro Baricco, 1900)

In October 2024, two years passed since the terrorist attack in front of Tepláreň, which claimed two innocent lives and left many others tragically scarred. How is the queer community coping with this event? How do LGBTI+ people feel today in a country where they are constantly targeted by (not only verbal) attacks?

The exhibition Dancing in the Dark showcased works by 13 artists who seek answers to these questions. Through art, they attempt to express the unspeakable and find ways to move forward, discovering joy in life despite everything happening around them.