Embed
Embed
Už vo svojich predchádzajúcich sériách „Souvenirs, 2016“, „Sucháre, 2010“, upriamil autor svoju pozornosť k predmetom, alebo objektom hodným jeho záujmu. Šipöcz je fotograf - v podstate dokumentarista, v zmysle objektívneho, alebo neutrálneho záznamu skutočnosti. Jeho autorský prístup však objektívny nie je. Rád využíva princíp hry, drobného vychýlenia, alebo prispôsobenia si reality.
Dalo by sa povedať, že spochybňovanie je jedným zo základných mediálnych špecifík fotografie. Šipöcz to vie, skúša čo všetko mu ešte „fotografia“ dovolí. Vyškrabáva cudzie diapozitívy, dokresľuje ich, zväčšuje, alebo odkazuje k médiu cez jeho atribúty – diarámiky, šanóny, archívy. V najnovších prácach ide ešte ďalej, sám vytvára objekty, niektoré následne fotografuje, iné vystavuje priamo. Referenčný rámec média, mu už nestačí. Tematizuje každodenný život, jedlo, detskú hru. Hľadá nevšedné v obyčajnom a naopak. Šipöcz je komentátorom vlastného života s neodmysliteľnou dávkou svojského humoru.
Already in his previous series, “Souvenirs, 2016” and “Crackers, 2010”, the author focused on the objects that interested him. Šipöcz is a photographer, or, actually, a documentary maker in the sense of objective or neutral recording of reality. However, his authorial approach is not objective at all. He likes to use the principle of play, minute deviations or adjustments of reality.
One can say that deconstruction is one of the fundamental features of photography. Šipöcz knows it and he tries everything that “photography” allows him to do. He scrapes out someone else’s diapositives, draws into them, enlarges them or he refers to the medium through its attributes – diapositive frames, folders, archives. In his newest works, he goes even further. He creates his own objects, takes pictures of some of them while showing the others as they are. The referential framework of the medium is not enough for him anymore. He thematizes everyday life, food, child’s play. He is looking for the unusual in the ordinary and vice versa. Šipöcz is commenting on his own life with his inherent peculiar humour.
