Embed
Embed
Projekt Zvieracia matka sa zameriava na skúmanie materstva, materskej starostlivosti a jej transformačného potenciálu. Vychádza z viacerých ideových línií – z postfeministického a antropologického diskurzu, z psychoanalytickej spisby, zo sci-fi literatúry a filmu, ich teoretickej analýzy, ako i z vlastnej materskej skúsenosti umelkýň a ich interakcie v skupine matiek a detí. Jeho stredobodom je dvojica matka a dieťa, jeho dospievanie, cesta osamostatnenia sa od matky. Grossi Maglioni skúmajú ikonografiu spojenú s materstvom ako s niečím desivým, kde sa v obraze matky prelína majestát i hrôza.
Jadrom výstavy je príbeh OCCUPAZIONI: NEPRETRŽITÝ DIALÓG, ktorý autorky rozvíjali dlhodobo v skupinách matiek a detí počas série stretnutí a workshopov v Ríme, v Novom Sade a inde. Možno si ho vypočuť v rámci výstavy a prečítať vo vystavenej publikácii. Inštalácia pozostáva z dvoch protikladných prostredí, dejísk dvoch kapitol z príbehu. Tmavšie, temnejšie predstavuje jaskyňu, stan starostlivosti, akýsi archetyp príbytku. Definuje konštitučnú potrebu ľudskej spoločnosti: potrebu domova. Je prívetivým útočiskom, na konci príbehu definovaným nanovo ako mobilné nomádske miesto zdieľané s komunitou. Svetlejšie prostredie predstavuje prázdnotu, ničotu, púšť z príbehu, ktorá však po dotyku s človekom ožíva, zakvitne. Oblak z terčíkov odkazuje na význam zámerného, sústredeného pohľadu, ktorý skúma a vedie k uvažovaniu. Príbehy majú od pradávna magickú liečivú moc. Tento hovorí o matke a dieťati, ktoré sa v rámci svojho vývinu transformovalo, podstúpilo, takpovediac, rituálny iniciačný proces.
The Beast Mother project focuses on examining motherhood, care relationship, and its transformative potential. It comes out of several lines of thinking: post-feminist and anthropological discourse, psychoanalytic writing, sci-fi literature and film and their theoretical analysis, and also from the maternal experience of the artists themselves and their interaction in a group of mothers and children. Its central point is the mother and child couple. The child and its maturing, the passage to independence from the mother, leading towards the broader society. Grossi Maglioni explore the iconography linked with motherhood as something frightful, where majesty and menace overlap in the picture of the mother.
The core of the exhibition is the story Occupazioni: The Perpetual Dialogue, which the artists have been developing over the longer term in groups of mothers and children, during a series of meetings and workshops in Rome, Novi Sad, and elsewhere. One may listen to it during the exhibition or read it in the exhibited publication. The installation consists of two contrasting settings, the scenes of two chapters in the story. The darker, gloomier of these represents the cave, but it is quarters for caring, a kind of archetype of a dwelling. It defines a constituent need of human society: the need for a home. This is a welcoming refuge, newly defined at the end of the story as a mobile nomadic place shared with a community. The brighter setting represents emptiness, nothingness, the desert in the story, which however, comes to life and flowers after contact with human beings. The cloud of targets refers to the importance of the focused, concentrated gaze, which explores and leads to reflection. From the earliest ages, stories have had a magical healing power. This has to do with the mother and child, who in the context of its development has been transformed, undergoing, so to speak, a ritual process of initiation.
