Diela od autorov a autorky majú spoločné východisko v spracovaní minulosti. Vo svojej aktuálnej tvorbe si prechádzajú procesom dodatočnej racionalizácie deja, ktorý predchádzal inému minulému deju. Im vlastné vizuálne skratky využívajú na prerozprávanie subjektívnych príbehov, kedy minulosť nevnímajú ako uzavretý proces, pretože si uvedomujú jej význam v prítomnosti. Niekedy to je cez konkrétnu spomienku, niekedy cez emóciu, niekedy cez objekt. Tie si autori a autorka vyjímajú z minulosti a sprítomňujú v prítomnosti.

Pavol Hovanec sa vo svojej inštalácii Veta potrebuje všetky svoje slová a miestnosť všetky svoje veci, aby mohol byť vytvorený zmysel a život mohol pokračovať (2021) obracia do minulosti v snahe nájsť v nej zmysel pre uvažovanie o prítomnosti.

Východiskom diela Sorry I didnt mean to hurt you (2021) od Viktora Rumana je negatívna udalosť, ktorú zažil v rannom detstve, pričom ďalšie podobné sa opakovali počas jeho dospievania. V súčasnosti si cez svoje rozpoloženie zvedomuje aký výrazný vplyv mala na neho minulosť.

Krátkometrážny poetický film Predprítomný čas (2021) Tatiany Takáčovej a Miroslava Žolobaniča zachytáva medziľudské a transcendentálne vzťahy. Minulosť zvedomuje v prítomnosti, pričom uvažuje nad udalosťami, ktoré sa odohrali ešte pred minulosťou. Film snímaný na osem milimetrovú kameru zachytáva dve postavy v prírodnom prostredí interagujúce s čiernou leskou stélou a matne bielou oblinou.

The artworks from these artists have a common recourse in the processing of the past. They go through a process of additional rationalization of the story that preceded another story from the past. The artists use their own visual abbreviation to retell subjective stories, where they don’t see the past as a closed-off process because they realize its meaning in the present. This sometimes happens via a specific memory, sometimes via an emotion, or an object. The artists take these from the past and present them in the present.

Pavol Hovanec with his installation “Veta potrebuje všetky svoje slová a miestnosť všetky svoje veci, aby mohol byť vytvorený zmysel a život mohol pokračovať” (A sentence needs all of its words and a room needs all of its things so meaning can be made and life can continue) 2021 turns into the past with the attempt to find a meaning for reflection in the future.

The recourse of the artwork “I didn’t mean to hurt you” 2021 by Viktor Ruman is a negative event that he experienced in early childhood while similar events continued into his adolescence. Now in the future, he realizes what a significant influence this event had on his past.

A short poetic film “Predprítomný čas” (Present perfect) 2021 by Tatiana Takáčová and Miroslav Žolobanič captures interpersonal and transcendental relationships. The past is reflected in the present, while they reflect on events that happened before the past. This film shot with 8mm camera captures two characters in a natural environment that interacts with a black shiny stela and a white matte curvature.