Embed
Embed
Jednovečerný event s názvom nowlessness, act III: it’s getting hot in here prezentuje skupinu umelcov a umelkýň, ktorí/é z viacerých perspektív (nový materializmus, queer teórie, špekulatívny dizajn) spochybňujú tradičné delenie prírody a kultúry. Ide pritom o miesto-špecifický projekt zasadený do protiatómového krytu pod Kunsthalle Bratislava, ktorý vytvára postapokalyptickú atmosféru. Svojou koncepciou a povahou zostavenia diel vytvorí dočasnú situáciu, kde sa duality analógové/digitálne, organické/umelé, kultúrne/prírodné, mužské/ženské, začnú stierať. nowlessness, act III nadväzuje na svoje predošlé realizácie (act I: calm after the storm, 2018; act II: the waves, 2019).
„nowlessness nemá pevne vymedzený „program“ či striktne stanovený cieľ – každá jeho nová hmotná realizácia rešpektuje dobovú premenu a vývoj spoločenskej či prírodnej reality, a na základe nich aktualizuje svoju podobu v novom čase a priestore. Nesnaží sa o vytvorenie výstavy, ktorá by lineárne trvala niekoľko týždňov, pokým ju nenahradí iná, ale svoju formou eventu čerpá primárne z rituálneho prežívania, v ktorom sa sociálna hierarchia vytráca, normy každodennosti sa rozpadajú a zo štruktúrovanej komunity sa vytvára vzájomne prepojený celok. Rozdiel medzi divákom, vystavujúcim a kurátorom sa stáva takmer nerozpoznateľným.“ uvádza Erik Vilím, spolukurátor a producent projektu.
The one day event called Nowlesness, Act III: It’s getting hot in here, presents a group of artists from various perspectives (new materialism, queer theories, speculative design). They question the traditional division of nature and culture. It’s a site-specific project that takes place in the anti-nuclear shelter under Kunsthalle Bratislava. It creates a post-apocalyptic atmosphere. The conception and art placement create a temporary event where the dualities (analog/digital, organing/artificial, cultural/natural, male/female) begin to fade. Nowlessness, Act III ties into its previous acts (Act I: Calm after the storm, 2018; Act II: The Waves, 2019).
Erik Vilím, the co-curator, and producer of the project said: “Nowlessness doesn’t have a strict schedule or goal – every new realization respects the period change, and the evolution of society’s and nature’s reality. It actualizes the new form in time and space according to them. It’s not trying to create an exhibition that lasts linearly for a couple of weeks until it’s replaced with another one. The event form taps into ritualistic survival where the social hierarchy disappears, the everyday norm crumbles, and the structured community becomes a mutually connected whole. The difference between the visitor, artist, and curator becomes unrecognizable.
