Embed
Embed
Kompozícia výstavného projektu Príbehy (p)o živote je skôr „kurátorským surreálnym automatizmom“ (ak niečo také má nárok na existenciu v súčasnom svete).
Výstava má dve rozpoznateľné línie, sú to rozkoly a pasce – príbehy medzi: Snami; Želaniami; Túžbami a Každodennou žitou realitou. Dve línie snov a skutočností v Príbehoch (p)o živote asi nie sú prekvapením, naopak sú prirodzeným vyústením dlhodobého projektu, ktorý nadväzuje na starší tematický projekt Nitrianskej galérie Príbehy (o) smrti (2017-2018).
Na výstavu Príbehy (p)o živote možno nazerať aj ako na literárne, či divadelné dielo. Dve previazané tematické línie príbehov (Príbehy snov, túžob, želaní a Príbehy každodennej žitej reality) obsahujú deväť rôznych dejstiev/mikropríbehov: Spasenie(?); Želania; Lucidné snenia; Príbeh si ty sám; Oživenie; Odsúdenie; Prázdno, tieseň bytia; Osamelosť; Pre(žitý) vitalizmus (z)rodu.
Kde sa kurátorka ako rozprávačka príbehov o samote, spiritualite, snení, prežití, slobode, sebauvedomení aj osudovosti pokúša o zadefinovanie dôležitých ľudských pocitov, ktoré človek zažíva po prežití traumy (napr. z úmrtia blízkej osoby, po prežití nehody, či ťažkej choroby, alebo z opustenia rodnej krajiny a žitia v novej spoločnosti…). Na základe umeleckých diel s pokusom prepojiť kurátorskú prax s kreatívnymi prvkami, ktoré nesú elementárne znaky terminologického aparátu psychoanalýzy, či arteterapie.
The composition of the exhibition project titled Stories of (After) Life is a rather “surreal curatorial automatism” (if something like that is even allowed to exist in today’s world).
The exhibition is divided into two distinguishable lines, quarrels and traps – stories between: Dreams; Wishes; Desires and Everyday Life Routine. The two lines of dreams and realities in Stories of (After) Life are not surprising, on the contrary, they are the natural outcomes of this long-term project that follows Nitra Gallery’s earlier project, Death (in) Tales (2017-2018).
The Stories of (After) Life exhibition can be also perceived as a work of literature or a theatre play. Two interconnected story lines (Stories of Dreams, Desires and Wishes and Stories of Everyday Life Routine) contain nine different acts/micro-stories: Salvation(?); Wishes; Lucid Dreaming; You Are the Story; Revival; Condemnation; Emptiness, Anxiety of Life; Loneliness; Live(d) Existential Vitalism.
The curator herself tells the stories of loneliness, spirituality, dreaming, survival, freedom, self-realisation and fatefulness and tries and defines important human feelings that people have after suffering a personal trauma (e.g. loosing a loved one, surviving an accident or illness or leaving one’s homeland and living in a new society…). The artworks themselves are used to link her curatorial experience with creative elements that carry basic signs of a terminological apparatus of psychoanalysis or art therapy.
