Embed
Embed
Projekt Možnosť voľby nám už svojím názvom naznačuje, že v ňom ide o istú viacznačnosť. Môžeme ho vnímať buď ako jednu výstavu prezentovanú na dvoch rôznych miestach súčasne, alebo ako dve samostatné prezentácie prepojené ústrednou témou.
Časť prezentovaná v priestoroch DK Zrkadlový háj v Petržalke predstavuje objekty, fotografie a kresby a je založená na kolaborácii. Druhá časť nainštalovaná v minimalistickom priestore Wine Gallery na Záhradníckej zahŕňa sériu videí doplnenú „grafikami“ a objektmi a je autorkinou samostatnou výpoveďou.
Prvá časť projektu prezentovaná v postmoderne pôsobiacich priestoroch Domu kultúry Zrkadlový háj vznikla na základe kolaborácie medzi Luciou Kotvanovou, Gabrielou Zigovou a Petrom Barényim. Momentálna situácia a zmena výstavného priestoru, pre ktorý bol projekt pôvodne plánovaný, spôsobila, že zamýšľané trojrozmerné dielo bolo rozložené na plošné, čím z neho vznikla akási vizuálna mozaika/koláž v priestore. Základný raster je tvorený rozloženými kartónovými objektmi, ktoré sú doplnené o subtílne fotografie Gabriely Zigovej a kresby Petra Barényiho
Ako objekty (ready-mades) tvoriace vizuálne členitú kompozíciu a základnú platformu intervencie zvolila použité volebné plenty z posledných parlamentných volieb z roku 2019. Jednotlivé dielce zastupujú predmety slúžiace na skrytie sa do anonymity a ukrytie nášho politického rozhodnutia. Kotvanová ich pôvodnú funkciu ruší, rozkladá ich a ponúka tak divákovi akoby náhľad do svojich rozhodnutí, volieb, osobných aj profesijných. Plenty využíva ako platformu, na ktorú umiestňuje výsledky tvorby niekoho iného, ktoré tým (dobrovoľne) manipuluje do vlastného videnia/„obrazu“.
Druhá časť výstavy situovaná v negalerijnom minimalistickom priestore Wine Gallery pozostáva z videí, plošných koláží – „grafík“ a objektov, ktoré už predstavujú Kotvanovej samostatnú výpoveď bez prizvaných hostí. V tematickej rovine tu viac gradujú socialno-politické otázky, nespravodlivosť systému, minority, hoaxy a strach, pričom je tu z časti zachovaný (ako v prípade prvej časti výstavy) princíp mozaiky/koláže demonštrovaný prostredníctvom „grafík“ a videí. „Grafiky“ ako vizuálne mozaiky so „skartovaných“ papierov obsahujúcich nepodarené tlače textov inštitúcie, v ktorej autorka pracuje, alebo jej vlastnej agendy k umeleckým projektom. Séria krátkych videí zase dokumentuje rôzne absurdné konšpiračné teórie, pričom sa zamýšľa nad spôsobom šírenia týchto informácií v postfaktuálnej spoločnosti.
Project Možnosť voľby (Possibility of choice) already suggests by its name that it includes some sort of ambiguity. It can be perceived either as one exhibition presented in two spaces simultaneously or as two separate presentations connected by their theme.
The part presented in the space of Culture House Zrkadlový háj in Petržalka presents objects, photographs, and drawings. It’s based on collaboration. The second part installed in the minimalistic space of Wine Gallery at Záhradnícka street includes a series of videos complemented by “graphics” and objects. It’s a separate narrative.
The first part of the project presented in postmodern looking spaces of Culture House Zrkadlový Háj was based on a collaboration between Lucia Kotvanová, Gabriela Zigová, and Peter Barényi. The current situation and the change of exhibition space that the project was made for caused the originally 3D art piece to be deconstructed and made into a 2D, which turned it into a sort of visual mosaic/spatial pastiche.
The basic raster is created with deconstructed carton boxes, complemented by subtle photographs of Gabriela Zigová and drawings of Peter Barényi. She chose the used election day privacy screens from the 2019 Slovak parliament elections as ready-made objects creating a visually rangy composition and basic intervention platform. Separate pieces are represented with an object made for covering, becoming anonymous, and hiding your political decision. Kotvanová cancels their previous functionality, deconstructs them, and offers them to the visitor as a preview to their decisions, votes in both personal and professional lives.
She uses the screens as a platform where she puts the results of someone else’s creation which she manipulates into her own perception, image.
The second part that takes place in a non-gallery, minimalistic space of Wine Gallery includes videos, flat pastiche “graphics” and objects that represent her separate narrative without guests. At the thematic level, there are more sociopolitical questions, the injustice of the system, minorities, hoaxes, and fear, while the mosaic/pastiche principle is kept unbroken via “graphics” and videos.
“Graphics” are mosaics made from “shredded” papers that included failed prints of texts from the institution where the author works or her own agenda for art projects. The series of short video documents various absurd conspiracy theories while it also thinks about the way the information spreads in post-factual society.
