Embed
Embed
Martin Piaček vytvára v košickej Ortodoxnej synagóge na Zvonárskej ulici autorskú kultúrnu situáciu, založenú na poetikách dialógu medzi človekom a krajinou. Miestne-špecifická inštalácia využíva jazyk architektúry ako výrazový nástroj na novú a otvorenú interpretáciu priestoru konkrétnej synagógy.
Projekt METAFORUM tak pracuje s dislokáciou a premiestnením, deteritorializáciou a reteritorializáciou, de-auratizáciou a re-auratizáciou vecí. Vzniká nová imerzívna realita a neurčitá fúzia svetov – kultúry, prírody a časov – minulosti a prítomnosti. Autor takto skúma možnosti empirického poznania cez isté sebaprekonanie, sebazabudnutie a následné rozspomínanie.
Objekt je zároveň priestorom v priestore, kde pôvodnému architektonickému, kultúrnemu a sakrálnemu kontextu nadvláda paradoxne intervenciou človeka prírodné, minerálne a rastlinné. Dynamiku a exponovanosť života ľudí v exteriéri zas strieda pomalosť a miernosť života prírody (a bytia objektov) v interiéri. Na prvý pohľad nastolená dychotómia je však skôr dualitou, kde obe situácie sú pravdivé, a miesto antagonizmu vzniká synergia.
METAFORUM je koncipované ako snaha siahať za hranice známeho a poznaného a pozdvihnúť znalosti a skúsenosti, ktoré unikajú nášmu slovníku či tradičným zmyslom a zameriavajú sa na okraje vedomia.
Martian Piaček creates an artistic cultural situation in the Orthodox synagogue at Zvonárska street, based on the poetics of dialogues between a human and a country. The site-specific installation used architecture as a language for a new and open interpretation of the synagogue space.
Project METAFORUM works with dislocation and relocation, deterritorialization and reterritorialization, de-auratization, and re-auratization of things. What takes place is a creation of new and immersive reality, a nonspecific fusion of worlds – culture, nature, and times – past and present. The author examines the options of empirical knowledge through self-overcoming, self-forgetfulness, and subsequent remembrance. The object is a space in a space, where the original architectural, cultural and sacral context is ruled by human natural, mineral, and plant-based thanks to human intervention. The dynamics and exposure of human life in an exterior are alternated by the slowness and peacefulness of nature (and objects) in the interior. At the first glance, the established dichotomy is more of a duality, where both situations are true and instead of antagonism, there’s synergy. METAFORUM is conceived as an effort to reach beyond the known and uphold knowledge that escapes from our vocabulary or traditional senses, and focus on the edges of our consciousness.