Embed
Embed
“Témy, ktoré spracovávame, si niekedy nájdu nás, nie my ich. U Martina Špirca odhadujem témy súvisiace s pravekom a evolúciou na celoživotné skúmanie, ktoré bude napriek jeho snahe o ich ukončenie ďalej striedavo eskalovať a hibernovať a písať svoj „novoveký“ príbeh. Všíma si detaily, osobitosti, premýšľa, čo všetko sa mu vrylo do pamäti, aké mechanizmy naňho pôsobia v sociálnych vzťahoch, v technológiách, v krajine a aký vplyv má toto všetko na diela, ktoré vytvára.
Študoval síce maľbu, ale vždy v nej boli presahy do iných médií ako socha, objekt, performance, video či fotografia. Kombinácia jeho pretrvávajúcej fascinácie pravekom a experimentovania s maliarskym plátnom teda logicky vyústili najprv k potrebe realizácie malého ľahučkého origami modelu mamuta z papiera, potom o niečo väčšieho modelu z povoskovaného plátna, a teraz v rámci výstavy k pokusu o vytvorenie jeho reálnej veľkosti – origami mamuta v mamutích rozmeroch. Vytvoril si na to autorskú techniku, v rámci ktorej na plátno, pôvodne určené na maľbu, nanáša vosk a ten potom zažehľuje, čím mení jeho pevnosť, pričom vzniká zároveň aj špecifická vôňa.
Nová synagóga sa počas výstavy „premení“ na novodobú jaskyňu, v ktorej stretneme okrem zamestnancov aj sochy pravekých ľudí, doslova tu „zaparkuje“ ďalšia jaskyňa a vyrastie aj mamut. Súčasťou výstavy budú staršie aj úplne nové diela završujúce Martinovu pravekú epopeju. Jeho video Kompozícia s mamutom 1. a 2. (2012), ktoré sa odohráva v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, som videla prvýkrát pred viac ako 10 rokmi, ale mám ho dodnes v pamäti, podobne ako mi zostali v pamäti scény z filmov Cesta do pravěku či Boj o oheň.”
autorka textu a kurátorka: Zuzana Janečková
“Sometimes, the themes we work with find us, rather than us finding them. In the case of Martin Špirc, I estimate that themes related to prehistory and evolution will be a lifelong study for him, continuing to escalate and hibernate in cycles, despite his attempts to conclude them, thereby writing their ‘modern’ story. He pays attention to details and uniqueness, reflecting on what has been imprinted in his memory, the mechanisms that influence him in social relationships, technologies, landscapes, and how all of this affects the works he creates.
Although he studied painting, his work has always extended into other media, such as sculpture, objects, performance, video, and photography. His persistent fascination with prehistory and experimentation with the canvas naturally led him first to the need to create a small, lightweight origami model of a mammoth out of paper, then a slightly larger model made from waxed canvas, and now, as part of this exhibition, an attempt to create a life-sized origami mammoth. He developed his own technique for this, applying wax to a canvas originally intended for painting and then ironing it, changing its strength while also creating a distinctive scent.
During the exhibition, the New Synagogue will be ‘transformed’ into a modern-day cave, where in addition to the staff, we will encounter sculptures of prehistoric people, another cave will literally be ‘parked’ there, and a mammoth will emerge. The exhibition will feature both older and completely new works that complete Martin’s prehistoric epic. I first saw his video Composition with Mammoth 1 and 2 (2012), which takes place at the Slovak National Museum in Bratislava, more than 10 years ago, but I still remember it vividly, just as I remember scenes from films like Journey to the Beginning of Time or Quest for Fire.”
text by Zuzana Janečková
