Embed
Embed
Prvá samostatná výstava Lucie Žitnayovej v Galérii mladých predstavuje autorku pochádzajúcu z regiónu. Názov výstavy LACUS (latinsky rybník) naznačuje tému, s ktorou autorka dlhodobo pracuje. Jej život je odmalička spätý s priestorom rybníkov v Malom Záluží, kde vyrastala. Fascinácia rybami, vodou, bahnom, pieskom, rybárskymi sieťami, to všetko sa podpísalo na jej výtvarnom cítení. Pomocou haptickej skúsenosti s prírodnými materiálmi vytvára vo svojom programe rôzne objekty a obrazy ideovo vychádzajúce z prírodných organických tvarov v intenciách minimalistického tvaroslovia. LACUS je o vodnom elemente, ale aj o skúsenosti s tvárnou hmotou (bahna) na rukách (autorky). Empirická skúsenosť s materiálom v detstve a jeho precítenie sa stali základom pripomenutia a vytvárania súčasného vizuálneho a iluzívneho jazyka autorky. „Detské babranie sa“ v bahne a piesku ako proces katarzie a uvoľnenia je citeľný. Cez hry a mixáž materiálov a hmoty Žitnayová vytvára atraktívny vizuálny koncept. Priestor galérie je tak miestom na uvoľnenie sa a súčasne aj miestom na vytváranie vlastných imaginárnych priestorov v návštevníkovej hlave. Jednoduchými formami nabáda k introspekcii.
Lucia Žitnayová’s first solo exhibition held at the Youth Gallery presents her as a regional artist. The exhibition title LACUS (a fish pond in Latin) implies a theme the artist has been working on for a long time. Her life has always been connected to fish ponds, ever since her childhood in Malé Zálužie where she grew up. Her fascination with fish, water, mud, sand, fishing nets, all of that left a mark on her perception of art. She uses her haptic experience with natural materials and incorporates it into her creative program when she creates various objects and images ideologically based on natural and organic shapes, leaning toward minimalistic approach. LACUS is about the element of water, but also about her experience with shapable matter (mud) on (the artist’s) hands. Her empirical childhood experience with the material and eventual understanding of it stood at the inception of the artist’s current visual and illusive language. “Childish messing around” in mud and sand is perceptibly used here as a process of catharsis and relaxation. Žitnayová uses games and mixing of materials to create an attractive visual concept. The gallery space thus also becomes a place for relaxation as well as a place where the visitor can create their own imaginary spaces in their head. She uses simple methods to encourage our own introspection.