Embed
Embed
Frekvenciu od 16 do 20 Hz náš nedokonalý sluch zachytiť nedokáže, ona tu však svojim kmitaním fyzicky prítomná je. S neviditeľnými fyzikálnymi javmi Jano pracoval už vo svojich predošlých výstavách a inštaláciách. V jeho zatiaľ poslednej práci v Brne sa sústredil na zvuky, ktoré svojou frekvenciou dokážu vyvolať zemetrasenie. Priestor galérie HotDock zaplnil za pomoci kombinácie rozličných softvérových a hardvérových technologických možností neviditeľnými vibráciami.
Zdanlivo prázdny priestor galérie je takto vyplnený až po jej najvzdialenejšie okraje entitami, ktoré sú síce okom neviditeľné, ale ich tvary dokážu rozvibrovať objekty a telá účastníkov výstavy.
Tomuto fenoménu sa v rámci svojej inštalácie venuje aj Matej Gavula. Jeho záľubu vo fyzikálnych zákonitostiach a prírodných javoch reprezentuje kus dreva, ktoré si pred 15 rokmi priniesol z Rádžastánu. V jeho vrásneniach a štruktúre sa Matej snaží hľadať rytmus a vibráciu, vytvorené prírodou, čím vznikol objekt s prirodzeným estetickým presahom.
Although they are physically present, our imperfect hearing cannot hear frequencies from 16 to 20 Hz. Jano has already worked with invisible physical phenomena in his previous exhibitions and installations. In his most recent work in Brno for example, he focused on sounds that could trigger an earthquake with their frequency. By combining different software and hardware technologies the space of the HotDock gallery is filled with invisible vibrations.
The gallery’s seemingly empty space is thus filled up to its outermost edges with entities that are invisible to the eye, but which can vibrate objects and the bodies of the audience.
Matej Gavula also deals with this phenomenon in his installation. His interest in physical laws and natural phenomena is represented by a piece of wood he brought from Rajasthan 15 years ago. Matej seeks out the rhythms and vibrations created by nature in his folds and structure, creating a object of natural aesthetics.