Embed
Embed
Minimalistická a dôsledne umiernená inštalácia Kristiána Németha má za snahu zachytiť moment, zastaviť čas. Ústredným motívom výstavy sú kvety. Németh nás vracia do obdobia pred vädnutím – dáva sa do pozície konvertora ich dočasnej krásy, presnejšie, stará sa o jej uchovanie. Čas ale plynie ďalej, pod tvrdým povrchom živice sa z kvetov postupne vytráca život, scvrkávajú sa, blednú. Németh si kladie pritom veľmi starú otázku, ale novým spôsobom – môže sa v prírode zrkadliť nádej? Alebo azda presnejšie, učia nás kvety vyrovnávať sa so smrťou?
The minimalist and meticulously restrained installation by Kristián Németh aims to capture a moment, to stop time. The central motif of the exhibition is flowers. Németh takes us back to a time before wilting – positioning himself as a preserver of their fleeting beauty, ensuring its preservation. Yet, time continues to pass; beneath the hard surface of the resin, life gradually drains from the flowers, they shrink, and they fade. Németh poses a very old question in a new way – can nature reflect hope? Or perhaps more precisely, do flowers teach us how to come to terms with death?
