Embed
Embed
Aktuálny cyklus Mateja Fabiana prináša pozoruhodný vizuálny súbor, podmienený nielen (maliarskym) nutkaním vystúpiť z formátu do priestoru, ale aj pokusom reflektovať aktuálny takmer celospoločneský posun od rácia k mystike (či skôr k nerozumu). Popri vyhrotenom konflikte vnútorné (prežívanie) verzus vonkajšie (svet); konfrontuje autor diváka s pragmatickou otázkou maliarskej kontinuity; ako aj s nevyhnutnosťou prispôsobiť vlastné vyjadrovanie novej situácii.
Kým v minulosti bola Fabianova tvorba ovplyvnená trash DIY estetikou, v dnešnej extrémnej situácii ponúka prekvapivo intímny obrat a metódu do it yourself skôr v ideovej ako vo formálnej rovine (nepriamy návod na samoliečenie podľa učenia tradičnej čínskej medicíny). V izolácii – tej novej a objektívnej (lockdown), ale aj tej každodennej a bežnej (studio) vznikol prekvapivý maliarsky súbor. Úderné, doslova kontaktné kompozície (oči, ústa) definuje výrazná farebnosť, prelínanie tvarov a materiálová nejednoznačnosť. Fabian akoby destiloval úzkosť doby až k zvláštnej anatomickej groteske, nie úplne vzdialenej podivným anomáliám z kusntkammer. Prepojenie zdanlivo nesúrodých okruhov navyše umocňuje napätie medzi meditatívnou formou a naliehavosťou autorovho posolstva. Výsledkom je fascinujúci vizuálny svet, odrážajúci znepokojivú realitu prítomných dní, príznačne existujúci sám pre seba v prázdnej galérii.
The current cycle by Matej Fabian brings a spectacular visual collection conditioned not only by (painter’s) need to escape into a spatial format, but also an attempt to reflect the current social move from rationality to mysticism (or to „uncommon sense“). With the escalated conflict of the inner (experiencing) and the outer (world); the author confronts the viewer with a pragmatic question of the painters‘ community and with the unavoidability of having to accommodate your expression to the new situation.
In the past, Fabian’s work was influenced by trash DIY esthetics, in the current extreme situation it offers a surprisingly intimate turn; with the do-it-yourself method applied more in the ideal than formal way (an indirect manual for self-healing according to the teachings of the traditional Chinese medicine). During the isolation – the new and objective one (lockdown), and the everyday and common one (studio), was created a surprising collection of paintings. Apt and touching compositions (eyes, mouth) are defined by an expressive colorfulness, merging of shapes, and material uncertainness. As if Fabian distilled the anxiety of current times into a strange anatomical grotesque; not very far from strange anomalies of kunstkammer. The connection of seemingly unrelated topics strengthens the tension between the meditative form and the urgency of the author’s message. As a result, there is a fascinating visual world that reflects the disturbing reality of current days; fittingly existing alone and for itself in an empty gallery.
