Festival NASUTI sa tento rok venoval téme TMA. Tma, ktorej nedostatok kvôli svetelnému smogu negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Tma v podobe pocitov temnoty z aktuálnej spoločenskej situácie. Tma s jej metaforickým potenciálom konca, opustenia a úzkosti, ale aj intimity, pokoja a nekonečnosti vesmíru. Umenie na festivale pracovalo s tým, čo nie je primárne viditeľné - ostáva v temnote, či už reálnej alebo metaforickej. Výtvarné umenie zastupovali tri multimediálne inštalácie a diela tradičných, “hmatateľných” výtvarných druhov a techník (obraz, objekt). Umelecká produkcia na festivale nemala podobu jednoliatej, ucelenej výstavy vizuálneho umenia. Bola viac medzidruhovou komunikačnou bázou, mozaikou žánrov, myšlienok a umeleckých prístupov, ktoré spájalo spoločné libreto, motív odvíjajúci sa od ústrednej témy festivalu.

Lucia Papčová a jej projekcia Sketch for the dry cave vás zavedla do iného sveta. Keď vstúpite do suchej jaskyne, zvuk vonkajšieho prostredia sa stratí. Počuť len kvapkajúcu vodu a odraz svojich vlastných zvukov od kamennej klenby.  Záznam performance Katy Mach s názvom Flaming lips je považované za jedno z jej najsilnejších, ale i najtajomnejších a snáď aj najodvážnejších performance. András Cséfálvay na festivale predstavil svoje nové mulitmediálne dielo Birds of Paradise.

Festival predstavil rôzne formy spracovania tém zmien spoločnosti smerujúcej k veľkému zlomu (klimatický rozvrat), humanizmu v kríze, odpútania sa od povrchu vizuálneho vnímania, potreby redefinície vzťahov a politík, ale aj astronomické, geologické a kozmologické témy, vízie post-humanistickej spoločnosti, filozofickú či politickú reflexiu aktuálnych civilizačných problémov a špecifík doby.

www.nasuti.eu

The NASUTI (On the rubble) festival focused on the theme of darkness. Darkness as a scarcity, because light pollution has a negative influence on the environment. Darkness, as a form of feelings from the current social situation. Darkness with its metaphorical potential of the end, abandonment, and anxiety, but also intimacy, peace, and the infinity of space.

The artworks worked with what isn’t primarily visible – things that stay in the darkness, in both real and metaphorical sense. The art was presented with three multimedia installations, and artworks with traditional, tangible art types and techniques (paintings, objects). The art production wasn’t a solid, whole exhibition of visual arts. It was more of a multitype communication basis, a mosaic of genres, thoughts, and artistic approaches connected by a common libretto, a motif that spools from the central theme of the festival.

Lucia Papčová and her projection called Sketch for the dry cave could take you into a different world. When you enter the dry cave, the sound of outside environment disappears. You can hear only the water dropping, and the echo of your footsteps from the stone vault. A recording of a performance by Kata Mach with the name Flaming lips is considered as one of the most powerful, but also the most mysteries and courageouss performances. András Cséfálvay presented his new multimedia artwork called Birds of Paradise.

The festival presented various forms of working with topics of changes in society that is heading towards a big disruption (the climatic change), humanism in crisis, the detachment from the visual perception, the need to redefine relationships and politics, but also astronomical, geological and cosmological topics, visions of post-humanistic society, philosophical or political reflexion of actuall civilization problems and era specifics.

www.nasuti.eu