Embed
Embed
Odumretá koža podliehajúca gravitácii; fosílie výzbroje vojaka ako pozostatok vojnového konfliktu; opustené včelie plásty bez ich spoločností a napadnuté škodcom; „kondenzáciou“ odpadu z automobilov umelo vytvorené stalaktity, ktoré vyrástli pod diaľničnými mostami. V priestore galérie Zahorian & Van Espen je toto všetko ponorené do zvláštnej atmosféry, ktorá je nám na prvý pohľad cudzia, ale súčasne nám sprítomňuje niečo veľmi známe. Prezencia človeka ako geomorfologického aktéra je tu až hmatateľná a predsa na neho nevieme ukázať prstom. Je skrytý za všetkým týmto dôkazovým materiálom minulosti.
Dead skin subject to gravity; fossil armament of a soldier as a remnant of war conflict; abandoned bee combs without their companies and infected by a pest; ‘condensation’ of automobile waste artificially created stalactites that have grown under highway bridges. In the space of the Zahorian & Van Espen gallery, all of this is immersed in an unusual atmosphere that is strange to us at first sight, but at the same time, it presents something very familiar to us. The presence of man as a geomorphologic actor is palpable here and yet we cannot point at it. It is hidden behind all this evidence of the past.
