Embed
Embed
Anna Daučíková je jedným z najdôležitejších mien súčasného slovenského vizuálneho umenia, s dosahom v širšom európskom kultúrnom a umeleckom priestore. Genderové umenie, videoart a performancie - to v základných obrysoch vyznačuje hlavné oblasti jej aktuálneho umeleckého záujmu. V časovom kontinuu od konca 80. rokov 20. storočia po súčasnosť, venuje svoju umeleckú pozornosť otázkam spojeným s feminizmom a post-feminizmom, mapuje a rozbíja konštrukty mužskosti a ženskosti, upiera voyeuristicko/exhibicionistické mechanické alebo digitálne oko fotoaparátu a kamery na oblasti stereotypov, ktoré sa principiálne nezlučujú s jej autorským subjektom. Testuje a komplikuje zažité hierarchizácie v spoločenských, sociálnych aj rodinných konšteláciách, kladie náročné otázky na rozkolísanie genderovej jednostrannosti a v neposlednom rade po dlhé roky húževnato pestuje kritickú sebareflexiu. Na pozadí Daučíkovej tvorby je intenzívna osobná skúsenosť so socialistickou aj postsocialistickou spoločnosťou (sovietskou, stredoeurópskou aj západnou) a rozsiahla znalosť príslušného intelektuálneho a umeleckého prostredia. Autentický a nefabulovaný osobný príbeh, spolu s frustrujúco/oslobodzujúcim vedomím inakosti, jej umožňujú budovať mimoriadne „nasýtené“ diela s viacnásobným insiderským kódovaním významov, ktoré v ich celistvosti nie sme schopní jednoznačne prečítať.
Fotografia, vytvorená a použitá bez ambícií fotografa - vedome oslobodená od remeselnej zručnosti, sa v jej tvorivom programe vyskytuje od počiatku a predstavuje jeden z dôležitých prostriedkov k dosiahnutiu komplexnejších umeleckých cieľov. Využitie fotografie a spôsoby manipulácie s médiom u Daučíkovej bohato variuje - od vizuálneho záznamu nájdenej alebo inscenovanej situácie - cez fotografiu, predstavujúcu nielen dokumentáciu, ale nosné médium autorkiných performancií a mapovaní vlastného tela - cykly fotokoláží, fotokumulácií a fotoperforácií - až po fotografiu ako nachádzaný, privlastnený a opätovne špecificky použitý “found footage" materiál, ktorý vnáša do diel okrem iného aj ďalšie, vlastné/zdedené významové roviny (používa fotografie nájdené v uliciach Moskvy). Princíp komponovania nájdeného fotografického materiálu do nových celkov, ktoré autorka svojím vstupom a vizuálnym „komentárom“ zámerne zneisťuje, čím transformuje možnosti interpretácie a vrství zložité vnútorné kontexty, predstavuje aj kolekcia veľkoformátových manipulovaných xerokópií FIRST AID (1998), na ktorých je postavená výstava v bratislavskej Galérii Medium.
Anna Daučíková is one of the most important names in contemporary Slovak visual art; additionally, she has made an impact on the wider European cultural and artistic space. Gender art, video art and performance – these are, basically, the main areas of her current artistic interest. She tests, but at the same time complicates, the routine hierarchy in the social and familial constellations of society. She raises difficult questions which undermines gender unilateralism. Last but not least, for many years she has tenaciously cultivated critical self-reflection. The backround of Daučíková’s work is based on an intense personal experience with socialist and post-socialist society (Soviet, central European and Western) and extensive knowledge of the relevant intellectual and artistic environment.
Photography, created and used without the photographer’s ambitions and knowingly exempt from craft skills, has been found in Daučíková’s creative programme since the beginning; this is one of the most important means by which she achieves her more complex artistic goals. Daučíková’s way of manipulating the media and her use of photographs varies abundantly – from the visual record of a found or staged situation – through photography that represents not only documentation, but also serves as a medium to convey the author’s own performances and body mappings (series of photo-collages, photo-accumulations and photo-perforations) – up to photography comprising “found-footage” which includes found, appropriated and specifically used materials. This approach brings into her works, among other things, her own or inherited levels of meaning (she uses photographs found in the streets of Moscow). Through this principle of composing the found photographic material into a new unit, which the author intentionally makes ambiguous through her input and visual “commentary”, Daučíková transforms the possibilities of interpretation and creates layers of intricate inner contexts. This principle is presented in the collection of large format manipulated xerocopies, FIRST AID (1998), that is the basis for the exhibition in the Medium Gallery in Bratislava.
